Zakladanie nového vinohradu - to nie je iba výsadba nových štepov. Správna výsadba si vyžaduje veľa vopred určených krokov po odstránení starého vinohradu a žiaden nesmiete vynechať. Pripravili sme pre vás seriál blogov, kde vás prevedieme jednotlivými krokmi tak ako my absolvujeme výsadbu nášho nového vinohradníckeho honu. Vysádzať plánujeme slovenského novošlachtenca Dunaj.
1. Časť: Odstránenie starej vinice a príprava pôdy
V zime 2019/2020 vyzeral náš prestárnutý vinohrad takto:
Vyčerpané a preriedené kmienky živorili, neprinášali už takmer žiadnu úrodu. Padlo dôležité rozhodnutie, vinohrad odstránime a vysadíme nový. Na jar 2020 nasledovalo prácne vystrihávanie kmienkov, odstraňovanie starých podporných konštrukcií a stĺpikov. Pôdu sme povrchovo rozorali, pozbierali vyorané korene. V lete a na jeseň sme pôdu opakovane prevracali a zaorávali zelený porast. Ako správne pripraviť pôdu pre nový vinohrad?
Cieľom zakladania vinohradov by nemalo byť len dosiahnutie rýchlej a vysokej rodivosti, ale zabezpečenie dlhovekosti výsadieb viniča. Krátka životnosť mnohých výsadieb nie je len dôsledkom poklesu kondičného stavu a veľkého výpadu krov vplyvom ataku komplexu chorôb, ale aj nedôsledného postupu prípravy pôdy pred výsadbou a následným, pre konkrétne podmienky stanovišťa, nevhodným systémom ošetrovania pôdy.
V prvom rade si treba uvedomiť, že pri obnove vinohradníckych plôch, na ktorých bol desaťročia pestovaný vinič konvenčným spôsobom ako monokultúra, musí byť príprava pôdy veľmi dôsledná a nedá sa oklamať. Jedným z najväčších nedostatkov je extrémne skracovanie obdobia od likvidácie starého vinohradu do novej výsadby. Závisí od toho, ako chápeme pojem „pôdna únava“ a následne, ako si myslíme, že ju vieme odstrániť. Predstava, že je to len aplikácia vysokých dávok priemyselných a organických hnojív, je veľmi nesprávna a krátkozraká.
Staré vinohrady sú s veľkou pravdepodobnosťou infikované virózami, bakteriózami, drevokaznými hubami, prežívajúcimi v pôde na koreňových zvyškoch aj po vyklčovaní vinohradu. V pôde sa nachádzajú početné populácie škodcov, predovšetkým pôdnych háďatiek, ktoré okrem iného sú hlavnými prenášačmi práve vírusov. Zo starého vinohradu je potrebné odstrániť nielen nadzemnú časť krov s časťou vytrhnutého koreňového systému, ale následne vyorať a odstrániť čo najväčší podiel koreňových zvyškov ako možného zdroja infekcie pre mladé viničové sadence. V minulosti sa odporúčal odstup nových výsadieb 5 rokov po vyklčovaní vinohradu. Zdá sa to veľmi dlho? Infekty bakteriózy spôsobenej Agrobacterium tumefaciens prežívajú v pôde až 5 rokov. Agrobacterium vitis prežíva v pôde „len“ 2 roky. Ale aj to je asi veľa. Preto sa niektoré vinohrady, ktoré boli dlhé roky zanedbané, neošetrované, obnovujú tak, že sa hneď v roku po ich vyklčovaní robí nová výsadba. Môže byť pravdou, že ak má novovysadený vinič dostatok živín a vody, a bol použitý kvalitný výsadbový materiál, nemusí to na prvý pohľad znamenať katastrofu. Ale čo bude o 10, či 20 rokov, ak sa ich dožijú?
Predvýsadbová príprava pôdy znamená predovšetkým úpravu obsahu základných makroelementov, úpravu pH pôdy a zvýšenie obsahu humusu organickým hnojením. Stav sledovaných živín v pôde je odrazom výživy a hnojenia predchádzajúceho vinohradu, resp. predchádzajúcej plodiny. Zatiaľ čo do 80 – tych rokov minulého storočia boli vinohrady prehnojované vysokými dávkami živín v nevhodnom pomere, v nasledujúcom období skôr nedostatočne hnojené, až nehnojené. Stav živín v pôde preto môže byť pri niektorých prvkoch nízky, až veľmi nízky. Dávky hnojív základného hnojenia pred výsadbou viniča v takom prípade môžu predstavovať množstvo niekoľkých ton na hektár. Optimálne zapracovanie a rozloženie takýchto vysokých dávok hnojív vyžaduje rozdelenie na dve, prípadne tri etapy s možnosťou striedavého výsevu miešaniek na zelené hnojenie ako najdostupnejšieho zdroja organickej hmoty. To sa určite nedá urobiť za jeden rok.
Hnojenie organickými hnojivami, zvýšenie obsahu humusu je neoddeliteľnou súčasťou predvýsadbovej prípravy pôdy. Predstavy o aplikácii 100 až 150 ton maštaľného hnoja na hektár sú skôr ilúziou, ako v dnešnej dobe reálnou možnosťou. Riešením sú komposty, ktoré v závislosti od kvality a obsahu živín možno aplikovať v nižších dávkach. Cieľom organického hnojenia je dosiahnuť stav humusu vo vinohradníckych pôdach aspoň 1,5 % (ľahšie pôdy) – 2,5 % (ťažšie pôdy). Obsah humusu v pôdach obhospodarovaných dlhodobo kultiváciou pri monokultúrnom pestovaní viniča a zanedbávaní organického hnojenia poklesol v mnohých prípadoch až pod 1 %.
Na pôdach s nízkym pH a sklonom k okysľovaniu je potrebné maximálnu pozornosť venovať úprave pH a následnému udržiavaciemu vápneniu. Nestačí len upraviť pH na neutrálnu reakciu pred výsadbou. Hnojenie vápnikom nie je len prostriedkom úpravy pôdneho prostredia, pretože vápnik je popri dusíku a draslíku najviac viničom odčerpávaným makroelementom výživy. Dlhodobé zanedbávanie udržiavacieho vápnenia vedie nielen k zhoršeniu výživového a zdravotného stavu viniča, ale môže spôsobiť výrazný pokles pH pôdy až na kriticky nízke hodnoty.
Pred prípravou pôdy na výsadbu sme zistili stav pôdneho profilu a kvalitu pôdy výkopom sond o hĺbke 150 cm a jej pôdoznaleckým posudkom - určením pôdneho typu, popisom jednotlivých horizontov.
Pôdny profil typický pre Malé Karpaty
Nasledoval odber priemerných pôdnych vzoriek (z hĺbky 0-30 cm a 30-60 cm) a dodaním do agrolaboratória na fyzkálny a chemický rozbor, ktorý poslúži k určeniu potreby optimálneho vyhnojenia.
V našej budúcej časti sa dozviete ako správne zásobne hnojiť a rigolovať :D